reklama

Vyrieši sa doprava na Kamzíku budovaním ďalších parkovísk?

Kamzík – výletné a vychytené to miesto (nielen) Bratislavčanov. A to v každom ročnom období. Predovšetkým však cez víkendy praská vo švíkoch. Značný podiel na tom praskaní majú (bohužiaľ) určite motorové vozidlá.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Keďže sa objavila snaha o riešenie tejto neúnosnej situácie možným budovaním ďalších parkovísk v danej „kamzíčej“ lokalite (http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/doprava/vyriesi-sa-doprava-na-kamziku-budovanim-dalsich-parkovisk.html?page_id=343102&utm_source=mailing&utm_content=343102&utm_campaign=20170214?&mobile=F),

odpoveď je podľa mňa jednoduchá a jednoznačná – Nevyrieši ! Plne súhlasím so záverom daného článku, že takéto (pseudo)riešenie „...pritiahne na Kamzík viac áut a parkoviská budú zase plné. A to nie je cesta. Ľudia predsa chodia do lesoparku športovať a oddychovať v prírode, nechcú ešte aj tam vdychovať exhaláty“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ide tu v podstate o priority, ktoré chceme presadzovať, o hodnoty, ktoré nemožno prehliadať. Bratislavský lesopark (tak ako všetky iné parky či lesy) majú svoju neodňateľnú funkciu (konečne bratislavský lesopark to má zakotvené aj vo svojom štatúte) – rekreačnú, športovú, zdravotne prospešnú. Na tieto účely všetky tie lesoparky, CHKO, prírodné rezervácie, národné parky... vznikajú, sú predurčené pre tieto činnosti, zaujímajú dôležitú rolu v ochrane životného prostredia, ochrane prírody – ako jej flóry, tak i fauny. Nemali by to byť iba slovné cvičenia, obľúbená rétorika „mocných“, nezlučujúca sa s realitou. Mali by sme si tieto skutočné hodnoty vážiť a chrániť ich. Tak pre seba ako aj pre nasledujúce generácie. Bratislavský lesopark nevynímajúc. Bratislava (a Bratislavčania) majú to šťastie, že má hneď „za rohom“ svoje zelené pľúca, že je obklopená Malými Karpatmi. Že množstvo jej obyvateľov (od tých najmenších po tých skôr narodených) môžu v týchto prímestských lokalitách športovať, bicyklovať, chodiť v zime na bežkách, turistikovať, či len tak sa prechádzať, „kočíkovať, hrať sa, blázniť sa, slobodne relaxovať, oddychovať, naberať nové sily, vnímať tento nádherný, rôznorodý farebný lesný svet, byť jeho súčasťou. Užívať si tieto pôžitky, využívať tieto možnosti. Nerušene, bez vedľajších príznakov civilizácie, bez zbytočných devastujúcich vplyvov. Nachádzať v tomto teritóriu osvieženie, možnosť športu a relaxácie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Malokarpatské lesy boli a sú pravdepodobne najväčším bohatstvom Bratislavy. Tak ako svojho času výstižne a presne napísal v jednej z mnohých diskusií na túto (a podobné témy) jeden z diskutujúcich – „...kompenzovali panelákové klaustrofóbie a asfaltové linky na výrobu hluku a exhalátov. Žiaľ, podobne ako sme si dokázali zničiť inú perlu - historické centrum, ktoré teraz oplakávame, nadávajúc na komančských papalášov, teraz si ničíme životodarné pľúca mesta...“. Preto je našou povinnosťou, aby práve takéto hodnoty sme chránili a zveľaďovali. Ak to nespravíme, ak nebudeme stáť na týchto atribútoch, ak nebudeme obhajovať tieto hodnoty a biť sa za ne, za chvíľu z rekreačnej funkcie nezostane nič, za chvíľu z lesov nezostane zhola nič. Nedovoľme, aby to bolo na periférii záujmu. Lebo v opačnom prípade by sme z prechádzok a všetkých tých možných aktivít boli skôr smutní a rozčarovaní, ako zrekreovaní. Nedevastujme si Karpaty, neničme si lesopark, chráňme si „našu“ prírodu, ochraňujme životné prostredie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto som presvedčený o tom, že autá, motorky, skútre, štvorkolky a čo ja viem, aké ešte „vymoženosti“ budú v budúcnosti ľudstvu ponúkané a prístupné, do lesov, parkov, prírody nepatria. Nemajú tam čo hľadať. Žiadne ďalšie parkoviská (iba ak nejaké odstavné pred vstupom do týchto lokalít). Všetky tieto vozidlá prinášajú sem všetky nežiaduce a škodlivé vplyvy – exhaláty, hluk, stres, nebezpečné situácie... – pre návštevníkov a i pre ich prirodzených obyvateľov – celú ríšu fauny i flóry. Riešenie je v podstate jednoduché – stačí v tomto prípade už aj tak neúmerne preľudneného Kamzíka (cez víkendy Kamzík možno s kľudným svedomím premenovať na Václavák...) zaviesť kyvadlovú dopravu z Koliby na Kamzík. Samozrejme ekologickými vozidlami – elektrobusmi. Niečo podobné sa už nejakú tú dobu úspešne aplikuje na Železnej studničke, kde vylúčili túto automobilovú dopravu (nielen cez víkendy, ale aj v ostatné dni v týždni), len škoda, že stále tam absentujú ekologickejšie vozidlá MHD, prípadne v letných mesiacoch menšie vozidlá, radšej s častejšími intervalmi, ak by boli potrebné). Ale je to predsa len posun. A to veľký. Všetci (teda skoro všetci) to rešpektujú, skutoční milovníci prírody si pochvaľujú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ide o to, či na Kamzíku chceme mať skutočný lesopark, alebo či chceme mať z neho lunapark. Či účelom je dostať tam čo najviac ľudí na svojich tátošoch, alebo si zvolíme cestu ekológie, kľudu, relaxácie, ochrany prírody. Či nastúpime a budeme kopírovať cestu transformácie Tatranského Národného Parku na Tatranský Národný Lunapark, alebo zvíťazí zdravý rozum a skutočné hodnoty. Či budeme preferovať egoistické záujmy, pohodlie a maniere človeka, alebo sa vydáme už raz konečne na cestu empatie, morálky a súcitu s prírodou.

Môžeme a musíme obhospodarovať tieto „destinácie“ podľa toho najlepšieho vedomia ale i svedomia. Nemáme ani morálne ani etické právo túto planétu drancovať, nech by to bolo akokoľvek ekonomicky výhodné. V tomto prípade musia jednoznačne platiť iné princípy a zdravý rozum. Nemôžme predsa na úkor trvalého zničenia dedičných hodnôt flóry a fauny preferovať krátkodobé ekonomické výhody, či pohodlie iných. Sme povinní hľadať iné cesty a spôsoby pre rozvoj daných lokalít a uplatňovať metódy, ktoré sú v symbióze s prírodou. Treba si už raz uvedomiť, že človek nie je pán tvorstva a vesmíru, ale je tu len na „výlete“. Nemôže a nesmie preto zničiť to, čo mu umožňuje absolvovať toto krásne životné dobrodružstvo. Pre takéto postoje si však treba otvoriť srdce a to srdce musí biť pre prírodu. Ak toto nebude „vyšším princípom“, nebude „onedlho“ nič. Treba si uvedomiť, čo je prioritné a čo, resp. kto je sekundárom. Ak človek bude chcieť v tomto „boji“ stáť na stupni víťazov, tak neostáva nič iné, len si uvedomiť biblické, že „prví budú poslednými“ so všetkými tragickými dopadmi a dôsledkami.

Samozrejme, že záleží na každom z nás, na každom jednotlivcovi. Na našom hodnotovom systéme, na preferovaní nepomýleného rebríčka hodnôt a princípov a od toho sa odvíjajúcich našich postojov a postupov. Nemôžme sa donekonečna alibisticky schovávať pod kepienok „dojemnej“ starostlivosti o ľudí a prírodu a farizejsky sa správať ináč. Ak si toto ľudstvo, teda my všetci neuvedomíme, nastupujeme na cestu do pekla.

Stále treba mať na pamäti a dookola si opakovať známu a hlboko pravdivú vetu starých indiánov – túto zem sme nezdedili po našich predkoch, máme ju len v prenájme od našich detí ...

Miroslav Daniš

Miroslav Daniš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  1 536x

Som Občan. Tak ako každý iný Občan so všetkými občianskymi právami a povinnosťami. Občan, ktorý sa zaujíma o veci verejné, o životné prostredie a ochranu prírody, o kultúru... O všetko to, čo mu nie je ľahostajné. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu