Cesty do Afriky

Autor: Miroslav Daniš | 3.4.2017 o 11:45 | Karma článku: 1,97 | Prečítané:  221x

Keď som na jeseň minulého roku na podujatí Folk Blues Session absolvoval svoju cestu do Afriky, skonštatoval som s nadšením toto

„...nuž a keďže Afrika je hneď za rohom tohto rozhudobneného slovensko-moravského pomedzia, na skok zo Záhoria, boli sme tam coby-dup. Do tohto afrického podnebia nás dokočírovala slovenská Koko Taylor – diva slovenského blues, Silvinka (Jozifoska). Exkurziu rozpálenou Afrikou nám umožnila „svojím“ rozihraným Manco Group. Neviem si predstaviť, že by africká (nielen) hudobná multikultúra nechala niekoho chladným. Pumpovali do nás úžasné africké rytmy, boli cítiť korene. Nebol to ortodoxný Ali Farka, bolo to líznuté európskym, či americkým vplyvom, ale bolo to stále africké, bolo to úžasné, pohodové, úprimné. Fantastický inštrumentalista – basák Cheikh Ndao dopĺňaný svojimi nemenej výbornými hudobnými súkmeňovcami, šírili nefalšovanú charizmu a pokoru hudobnej kolísky sveta. Svojimi vokálnymi vstupmi dávala sakra dobrá Silvinka  Afrike širší rozmer, spájala, prifarbovala, obohacovala.

Neľutujem, že som vypustil poslednú spiatočnú 98-čku a návrat z Afriky nahradil nočákom. Stálo to za to ...“

Takže pod týmto neuveriteľne emocionálnym dojmom a zážitkom, som sa rozhodol vybrať po krátkom čase do Afriky znova – tentoraz cez Flame Music Bar. No spočiatku to vyzeralo tak, že do vysnívanej Afriky nedorazím, keďže sa terazky Afrika zdala vzdialenejšia ako predtým. Nakoľko opona s názvom Afrika sa mala zdvihnúť o 20.00 hod. neafrického (teda nášho stredoeurópskeho) času a  časový posun medzi týmito dvoma pásmami začal hrozivo narastať, rozhodlo sa moje blahorodie pre návrat do svojich domovských súradníc. O 20.30 ma však stret pri vchodových (východových) dverách s chlapcami z čierneho kontinentu navrátil späť. A to bulo dobre, opäť to stálo za to.

V podstate všetko to, čo som opísal vyššie, všetko to, čo ma tak fascinovalo, všetko to, čo ma tak vnútorne rozihralo, platilo aj tento krát. Bolo toho však podstatne viac, príboj bol väčší, silnejší, mohutnejší, pestrejší. Jednak tým, že chlapci sa množia delením a pribudol do ich rodiny ďalší mimoriadny a veselý perkusionista a jednak  tým, že si  to s nimi ku koncu strihol ja „Jamadanský“ perkusionista Dano Makovický. A samozrejme tým, že na plavbu pôvodnou, čiernou Afrikou sme mali spoločne podstatne väčší časový priestor. Dá sa tam potom do toho vtesnať viac, dá sa improvizovať, jamovať, hrať sa, zabávať. A chlapci (i dievčatá - Silvinka) sa zabávali jak na javisku tak o dušu aj pred ním. Bolo to vidieť a cítiť hlavne pri spoločnom session troch perkusionistov a basáka Cheikh Ndao. Bola to triešť nápadov, hravosti, rozjarenej voľnosti, rozbúreného vlnobitia, striedanie mohutného prílivu a ukľudňujúceho odlivu.

Celá táto osádka zo vzdialenej Afriky spoločne aj s  gitaristom a spevákom Ben Ball Bass opäť priviezla korene (ako ináč) a zasadila tu pôvodný africký hudobný strom. Bola to rozhúpaná kolíska, v ktorej sme sa spokojní ocitli všetci účastníci tejto cesty do Afriky. Rozhúpavali ju večne šťastné deti tohto svetadielu, stále usmiate a bezprostredné. Bolo to neustále cítiť v ich hre, v ich interpretácii, ponímaní a dovzdávaní tohto posolstva. Nie že hrali. Oni sa hrali, hrali sa s nami, hrali pre nás ale i pre seba. Tá spontánnosť, tá úprimnosť tá čistota prejavu, tá bezprostrednosť nás vracala k praotcom týchto rytmov, k ich výpovediam. Bola to obrovská energia, smršť pozitívnych emócií, odbúravanie nánosov neduhov súčasnej civilizácie. Proste úprimná, nefalšovaná detská hra. Boli deťmi a deťmi aj navždy zostanú. Som rád, že deťmi sme boli aj my...

Všetci boli skvelí, muzikantsky, ale i ľudsky. Ale snáď nič nepokazím, keď poviem, že nad týmto sa trbliece a všetko to čarovné spája ako najpestrofarebnejšia dúha na oblohe, fenomenálny basista Cheikh Ndao. Už ako deti sme sa všetci tešili tomuto prírodnému úkazu a tento Cheikh prírodným úkazom rozhodne je. Úkazom na hudobnom nebi, na nebi prinášaných hudobných tónov a nápadov. Videl som, či počul už veľa dúh či trblietavých hviezd, ale toto je výnimočný zjav. Skutočný koreň koreňov zo zeme koreňov. Liečivý, zázračný koreň. To, čo on dokáže vymyslieť, čo dokáže na svojom nástroji vyľúdiť, to čo on nám vie predostrieť a odovzdať, tak to je neskutočný zážitok, pohladenie, občerstvenie. V štúdiových nahrávkach je to vždy tak trochu (a niekedy aj viac) učesané. Naživo je to však spontánne, skutočné, nefalšované. Nejde tu rozhodne len o ekvilibristiku, ale o komplexnú umeleckú výpoveď a hudobné majstrovstvo. O symbiózu umenia, pocitov i prevedenia. To čo veľkolepý Ndao predviedol, tým čo do nás a ako pumpoval, by som doprial zažiť a precítiť každému, kto úprimne miluje muziku. Ak niekto (niektorá) nevie, čo je to orgazmus, tak pri tomto sa k nemu dá ľahko prísť. Doporučujem. Neskutočný zážitok...

Nebolo z tohto láskavého objatia zase úniku. Keď som na jeseň toho roku minulého nahradil 98-čku nočákom, rovnaký variant som zvolil znova. Neľutujem. Ľutujem len to, že keď som na ten nočák o 5 min. dvanásť odchádzal, čierna i biela Afrika bola ešte zahalená do omamných afro-tónov. Nedalo sa mi ale už zostať. Ráno som musel ísť tvoriť hodnoty. Hoci sa dá rozhodne polemizovať, kde sú väčšie...

Ja mám v tom už dávno jasno...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súboj v koalícii Danko rozpútal a aj naň doplatil

Šéf SNS zváži odchod z politiky. Politológ hovorí, že predvídateľnosť jeho krokov sa stále znižuje.

KOMENTÁRE

Politika ako Danko nikto nechce, demokrati ani oligarchovia

Definitívny politický pád Danka sme sledovali v priamom prenose.

SVET

Sochy ničia na Ukrajine aj v Poľsku, pokračujú Američania

V Amerike sa šíri ničenie sôch z čias občianskej vojny.


Už ste čítali?