Osvedčený scenár sa zase raz naplnil. Niečo sa najprv pompézne deklaruje a potom sa to razom zmení. Nedodržia sa výšky, hĺbky, šírky ... a terazky ani parky. Veď na čo sú nám parky, zeleň, stromy, príroda... Treba betón, asfalt, mrakodrapy... Stačí len (v tomto prípade) veľkohubo deklarovať "Bývanie v parku" a potom to v tejto Džamahírii jednoducho a bez problémov zmeniť na "Bývanie v betónovom parku". Ako je možné (ale vidíme, že bez akýchkoľvek problémov je), že sa začne stavať, že sa vydá stavebné povolenie, keď to čo je deklarované, nie je vonkoncom isté, že je to nedoriešené. Ale peniaze nepustia, nikomu nesmrdia. Tu sa dá kúpiť všetko a všetci. Teda skoro všetci. Našťastie ešte existuje malá skupina ľudí, ktorej tieto veci verejné, ochrana prírody a životného prostredia nie sú ľahostajné.
Tu všetci (nielen tí, čo tam bývajú, resp. majú bývať, ale tí hlavne) boli oklamaní. Všetci boli uvedení do omylu. Niekto by mal za to niesť zodpovednosť. Ale rozhodne nielen tú "politickú", ktorá je výsmechom slušných ľudí. Ľudia nedostali to, čo im bolo prisľúbené, nedostali požadovanú kvalitu. Niečo takéto si predsa nekupovali, s niečím takýmto ľudia (verejnosť) nesúhlasili. Apropo - celá táto výstavba "petržalského typu" bol holý nezmysel. Do kedysi rázovitej vinárskej a vinohradníckej obce pod Malými Karpatmi takáto sídlisková zástavba rozhodne nepatrí. Ale čo už, urbanistické riešenia a tradície sú len slovnými cvičeniami...
Ak sa všetci neprebudíme, budú nás a všetko okolo nás títo „mocní“ valcovať naďalej ...
Tu ospravedlnenie nepomôže, treba začať konať...