Rozorané celiny

Autor: Miroslav Daniš | 3.5.2017 o 9:41 | (upravené 3.5.2017 o 11:19) Karma článku: 5,99 | Prečítané:  427x

Hory, lesy, príroda sú súčasťou môjho života, neoddeliteľným prvkom môjho bytia. A keďže pohyb v tomto nezameniteľnom prostredí je mojím každodenným rituálom, vidím, cítim, vnímam.

Snažím sa vstrebávať to pekné, pozitívne, ukľudňujúce, harmonizujúce. A je toho ešte na niektorých miestach našťastie dosť. Ale, bohužiaľ, je aj množstvo toho, čo toto duševné i fyzické blaho narúša, neguje. Bohužiaľ, nič nové.

Na stránke jedného periodika (ale i osobne) som zachytil článok : Takto rozryl nákladiak lúku v obľúbenej rekreačnej lokalite Bratislavčanov (http://www.bratislavskenoviny.sk/buxus/generate_page.php?page_id=346250)

 

Stále je to o tom istom. Nevážia si nič, nerešpektujú nič a nikoho. Správajú sa, ako by to bolo "ICH a len ICH" územie, „ICH“ krajina. Je to roky rokúce. Už v r. 2008 (samozrejme aj pred tým) : http://www.changenet.sk/?autor=370065&x=416075

som na to upozorňoval a čo sa zmenilo ?

(... Krásne miesta, krásne pasáže v lone prírody. Miesta, kadiaľ človek rád prechádzal, kam sa rád vracal. Boli. Pokiaľ tam človek – škodca nenapáchal či teraz alebo opakovane nepácha toľko negatívneho, namiereného proti prírode, proti bežným ľuďom, proti životnému prostrediu, proti flóre i proti jej faune. Pokiaľ nepáchal činnosti, ktoré sú v rozpore nielen s poslaním či už lesoparku alebo Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Pokiaľ neviedol permanentný boj s matkou prírodou a svojou deštrukčnou činnosťou nevyrýval jazvy do jej srdca, do jej tela.

Nič nové, nič objavné. Platňa sa krúti dokola. Stále však akosi rýchlejšie, intenzívnejšie. Výruby na dennom poriadku. Zúrivé píly a frčiace kamióny života zbavených stromov sa nezastavujú. Kvília, hučia, devastujú. Podivné lesy bez stromov, tankodromy, rozorané celiny, rozbahnené chodníky vrátane tých turistických. Nielen suchou nohou neprejdeš. Neprejdeš vôbec. Drevorubači sa činia. Budú pekné odmeny za predaj dreva. Treba pokračovať, je tam ešte (zatiaľ) čo rúbať. Treba vyhlásiť súťaž o najzdravší, najväčší strom. A s tým sa hneď vysporiadať. Čo tam po návštevníkoch, rekreantoch, športovcoch, občanoch. Čo tam po primárnych i sekundárnych funkciách lesa, čo tam po lesoparkoch, CHKO ? „My sme tuná páni, my tomu rozumieme. My budeme určovať, kde je sever“.

Bol tu svojho času jeden súdruh, ktorý obracal toky riek. Vieme, ako dopadol. Nad prírodou sa nedá zvíťaziť. Tento atak voči prírode a životnému prostrediu treba zastaviť. Treba zmeniť princíp. Toto nie sú lesy hospodárskeho určenia. A nie sú to Vaše lesy, ale lesy nás všetkých, vrátane Vás. A toto by malo platiť nielen tu, ale i v iných lokalitách a nielen na Slovensku.

Medzi neodmysliteľné a nádherné atribúty života určite patrí aj tolerancia a úcta a pokora k všetkému okolo nás. Škoda, že tomu vo veľa prípadoch tak nie je...)

Boj a upozorňovanie jednotlivcov však nestačí. Ak nebude silná verejná mienka a tlak verejnosti, nebudú tieto naše "volania" vyslyšané.

Apropo (ak sa vrátim k danému spomínanému článku) – akú to „zodpovednosť za spôsobenú škodu“ zobral a aké vyvodil dôsledky spomínaný vedúci Lesnej správy Ing. Martin Knurovský ? Aké opatrenia prijali MLB, aby sa to neustále neopakovalo ? Rátajú dať do pôvodného stavu aj iné, nespočetné úseky, ktoré sú im zverené a ktoré takto „obhospodarujú“, alebo sa jedná len o túto lúku, ktorá je tak veľmi na očiach, resp. niekto na to upozornil a zmedializoval to ?

Pekný deň (bez rozoraných celín)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rokovania zlyhali, štrajk chcú pritvrdiť. Čo čaká Volkswagen

Výroba bude podľa odborov zastavená aj cez víkend, ďalší termín vyjednávaní si s vedením nedohodli.

ŠPORT

Slováci vyškolili majstrov Európy. Akú majú šancu postúpiť?

Z druhého miesta postúpi iba najlepší tím.


Už ste čítali?