Honosný prívlastok, vlajúce vlajky, emócie, radosť. Oslava hokeja. Sviatok pre každého hokejového fanúšika. Sviatok aj pre každého aktéra tohto športového podujatia. Každý, kto dostane tú možnosť reprezentovať svoju krajinu a je touto „výsadou“ poctený (a to bez ohľadu na to, či sa jedná o šport, či iné odvetvie – medicína, veda ...) je určite hrdý a svojím spôsobom pyšný na to, že ho táto česť postretla. Česť reprezentovať svoju krajinu, svoju domovinu, svoju vlasť.
Lenže tú našu vlasť, našu domovinu, našu krajinu treba brať komplexne. Tá naša krajina, naša domovina nie je len nádherný synergický komplex prírodných scenérií, malebné mestečká, dedinky a ľudia v nich žijúci, nie sú to len hory, lúky, polia, sady, záhrady, ale je to aj všetko to, čo so životom v tejto krajine súvisí, v akom prostredí a spoločenskej atmosfére tu žijeme, čo dýchame, čo nás obklopuje, rozradostňuje i trápi.
V súčasnosti už 2 mesiace všetci slušní ľudia tejto našej krajiny žijú v intenzívnom mrazivom rozpoložení z vraždy, vlastne hrôzostrašnej popravy dvoch mladých, nevinných ľudí – Janka Kuciaka a Martinky Kušnírovej. Všetkým slušným ľuďom nie je a nemôže byť jedno to, ako sa to stalo a ani to, čo v súvislosti s týmto ohavným činom vyplávalo a každodenne uzrie svetlo sveta ďalšia špina valiaca sa ako tsunami na povrch skorumpovanej a rozkradnutej našej, opakujem našej krajiny, domoviny, vlasti. Krajiny, ktorú si niekto privlastnil a svojskými prostriedkami spojenými s organizovaným zločinom spravil z občanov tejto našej krajiny rukojemníkov.
Aj športovci (všetci a nielen hokejisti) (vedci, lekári...) sú taktiež a v prvom rade tiež občania. A chcel by som veriť, že slušní občania, slušní ľudia. Preto by som aj od nich očakával verejne prejavený postoj, že sú na takýchto slušných a zásadných hodnotách vychovaní a odkojení. Očakával by som preto aj od nich, že vo svojej hrdosti a česti reprezentovať svoju vlasť zaznie aj to, že chcú a idú reprezentovať svoju vlasť, ale že chcú (a to je to podstatné) jednoznačne reprezentovať slušnú krajinu, slušné Slovensko. A že takúto a len takúto krajinu chcú a budú reprezentovať.
Zatiaľ som nič také, bohužiaľ, či už od majstrovských hokejistov, či niekoho z realizačného týmu, nezachytil. Je to veľká škoda, lebo vyjadrenie takéhoto postoja „verejne“ známej osoby má omnoho väčšiu váhu a silnejší hlas, ako hlas „verejne neznámeho“ jednotlivca.
Zatiaľ teda tá váha a bremeno boja Za slušnú krajinu, Za slušné Slovensko leží na nás, občanoch. Nám to nevadí, my to určite nevzdáme. Len s pomocou hlasov „verejne“ slušných ľudí, by sme mohli tieto naše predstavy a predsavzatia napĺňať skôr. Samozrejme nie sme v tom sami. Niektorí herci, novinári to už dávno pochopili. A za to im patrí vďaka. Ako všetkým slušným ľuďom v tejto krajine.
Nesmieme dovoliť, že smrť Janka a Martinky bola zbytočná...