Hráme našim jubilantom

Autor: Miroslav Daniš | 19.3.2019 o 8:21 | (upravené 20.3.2019 o 7:38) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  267x

V súčasnom virvare prezidentských volieb (ktoré sú bezpochyby tou najdôležitejšou a zásadnou udalosťou nášho súčasného spoločenského života a do ktorej všetci slušní ľudia vkladáme nádej a presvedčenie,

že nám aj v tejto symbolike na najvyššie stupne hodnotového rebríčka prinavráti do nášho každodenného života skutočné hodnoty – lásku, pravdu, slušnosť, morálku, empatiu, pokoru a že na hrade bude naďalej vliať prezidentská štandarda – „nech pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou“), je asi len ťažko zaujať témou z prostredia neprezidentského.

Ale ten, kto miluje prírodu, kto sa v nej pohybuje, komu sa stala súčasťou jeho života, jeho životnou filozofiou a životným štýlom, ten kto žije s ňou v súlade, kto chráni všetky formy života v nej, kto miluje a rešpektuje jej „obyvateľov“ a hlavne ten, kto pozná Roya, kto mal šťastie ho stretnúť, prípadne i hlbšie spoznať, určite pochopí, že aj táto spomienka na neho má tu tiež svoje miesto.

Roy je (a dúfam, že ešte dlho bude) jeden úžasný pes. Pes výnimočných kvalít, nádherný, mimoriadny pes. Múdry pes. Je to Pán Pes. A je viac ako „pes“. Je to kamarát, je to priateľ. Osud asi chcel, že jeho domovom sa stala majestátna tatranská príroda, jeho domovskými súradnicami Popradské pleso. Tento jeho base camp mu dával a dáva možnosť potuliek do okolia tatranských dolín, dáva mu radosť z výstupov do horských sediel, štíty nevynímajúc. Tatry sa stali jeho domovom, jeho skutočným a slobodným útočiskom. Paľo Barabáš nás nedávno „obdaroval“ jedným z jeho ďalších filmových skvostov – Sloboda pod nákladom, kde je krásnym a podmanivým spôsobom spracovaná výpoveď o slobode v horách. O tej skutočnej slobode, po ktorej všetci (alebo nie všetci ?...) tak túžime. O Slobode, ktorú sa nám veľakrát snažia vziať, obmedziť ju. A je to aj, bohužiaľ, aj v prípade TANAP-u, čoho príkladom je aj návrh jeho nového návštevného poriadku (vôbec neberie do úvahy to, že niekto vie s tou prírodou žiť v súlade a v hlbokej pokore k nej a že to nie je len fráza a že sa zase „niekto“ pod kepienkom „dojemnej“ ochrany prírody snaží trestať práve tých, ktorí tú prírodu skutočne milujú a ochraňujú, namiesto tých „našich ľudí“, ktorí tento celý marazmus spôsobili, ktorí z TANAP-u urobili TANAL – Tatranský Národný Lunapark). A tento návrh sa netýka len jeho „ľudských“ návštevníkov, ale i tých vedených v kategórii „pes“. Áno, treba mať nastavené isté, rozumné pravidlá. Ale netreba to paušalizovať. Tak ako sme my v tých NAŠICH (a nie vašich) horách slobodní a chceme v nich aj naďalej slobodnými zostať, tak aj taký velikán a žijúca legenda, táto ikona Popradského plesa a Tatier, ROY, chce a aj musí aj naďalej slobodným zostať. Jedine tak bude a zostane skutočne šťastným.

Žiadne slová nedokážu opísať to, čo takýto slobodný tvor (a aj človák) dokáže v tejto slobode zažívať, akú radosť mu to prináša. Dôkazom toho je aj Roy-ova fotogaléria :

https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1155158704540650&type=1&l=7536d555ca

Je to neopakovateľné, nenahraditeľné, dojímavé, chytajúce za srdce. Hľadí to dušu, pri pozeraní tých nádherných momentov ho v našom vnútri hladíme tiež...

Myslím, že po vzhliadnutí, žiadne oko nezostane suché, že každý milovník zvierat a prírody zostane dojatý. Má ten „náš Roy nádherný a slobodný život. V tých jeho horách, v tej jeho slobode. Len takto sa cíti a môže cítiť úžasne, spokojne. V jeho prípade platí 100 násobne – JE TAM DOMA !

Preto nielen v jeho prípade (ale aj v iných, obdobných – spomeniem napr. úžasnú a milú Paťovu svorku psa Larga a fenku Lavínu zo Skalnatého plesa – tiež som  mal možnosť sa s nimi zoznámiť, keď tam pôsobil môj mladý svišť, obdobne ako s Royom, keď zase zakotvil a pôsobil na Majláthke na Popradskom), nemôžeme súhlasiť s tým, že ho chcú v jeho slobode obmedzovať, zatvárať do košiara... Zobrať mu jeho pocit, radosť, prirodzenosť...

Spomínam na to, ako mu bolo s nami na Majlátke dobro, ako nám bolo dobro s ním...

https://photos.google.com/share/AF1QipPAXb5X9VoE8B7JPP8r095xE6Ba8Ut5PqcsKKTBeV3e7pFse-NEqXWqA112ppCdww?key=bmJob0REWm5lNjFLSFRSNFhKbkY3Q2pVZXdicV9n

Tak teraz neviem. Keď si zase Roy vybehne do tých svojich Tatier, do svojich domovských destinácií, keď bude behať po dome, tak ho zastrelia ? (Ak mu niekto ublíži z tých „osvietených“ darmodejov, prisahám, sám sa s ním prídem vysporiadať)... Alebo keď pôjde s Viktorom (teda Beránkom – ak by náhodou niekto nevedel) na vynášku a nebude na vodítku (teda pardon – na vôdzke, aby sa Ludevít v hrobe neobracal), tak Viktor dostane pokutu 2000 evry ?

Aj keď stále platí, že na Slovensku po slovensky, verím, že Roy aj naďalej zostane Royom, slobodným a šťastným v tých svojich domovských súradniciach... Že i naďalej si bude žiť tú svoju šťastnú ódu na život, vychutnávať si opojný pocit slobody...

K tvojmu krásnemu, okrúhlemu 10-roćnému jubileu, ROY,  krásne, nežné pohladenie...

Vivat Roy, živió Roy !

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Možno už nastal čas na paniku

Hrádza proti liberalizmu má pohodlnú väčšinu.


Už ste čítali?