reklama

Od revolúcie ku kontrarevolúcii a späť

Pamätám si, ako sme sa (už hodne dávno) na základnej škole učili o výroku kodifikátora a zakladateľa spisovnej slovenčiny, jednej z ústredných osobností slovenského kultúrno-politického života polovice 19. storočia, Ľudovíta Štúra

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

- „Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí“.

Samozrejme, že si nedovolím spochybňovať smerovanie a vízie tohto nášho slávneho slovenského dejateľa, ale v kontexte súčasných politických a verejnoprávnych i osobných udalostí som presvedčený, že nastal čas sa vrátiť späť.

Na námestí spred 30-tich rokov, keď sme menili svet a naše malé dejiny, kde sme stáli odhodlaní a plní ideálov, emócií, nadšenia a nezvratného optimizmu, som si určite nepredstavoval, že po tých 30-tich tu budem stáť znova. A znova sa budem (spolu s ostatnými) vracať k tým (niektorým) ideálom, ktoré sa nenaplnili, ktoré nám boli odopreté, ukradnuté, pošliapané. Robili sme vtedy revolúciu (aj keď Nežnú), ONI ju prevalcovali kontrarevolúciou (a vôbec nie Nežnou, keď jej výsledkom (dokázateľným) sú zbytočne a nezmyselne vyhasnuté dva mladé životy –Janka a Martinky). ONI nevedeli nikdy nastúpiť na cestu slušnosti, morálky, spravodlivosti, etiky a pokory. Nevedeli sa nikdy stotožniť s hodnotovým svetom Novembra 89, majú len ten svoj. Nastal antagonistický zápas dvoch rozdielnych hodnotových prúdov (aj keď v tom druhom prípade len zťažka možno vravieť o hodnotách), ktorý vyústil do kontrarevolúcie. Vrátili sa k praktikám nedemokratických a autoritárskych režimov, pošliapali lásku a pravdu, rozdupali elementárnu slušnosť a prispôsobili si spravodlivosť na svoj obraz, nastolili staré poriadky s „pridanou fašizoidnou hodnotou“. Ukradli nám štát (ako sa to stále s Trémou či bez Trémy mediálne dozvedáme z tých neustále vylievaných vedier špiny z ich „sociálnej“ dielne), urobili si štát v štáte, štát či vlastne guberniu pre seba. Občanov hodili cez palubu, nasmerovali ich do džamahírie. Prijali bez akýchkoľvek škrupúľ náboženstvo peňazí a materiálnych statkov a ich modlou sa stala moc. Nie podiel na moci, získanú a delegovanú od ľudí, ale absolútnu, bezbrehú, nekontrolovateľnú moc. Stali sa nedotknuteľnými, bohorovnými, vytvorili si krúžok „našich ľudí“ za „nezištnej“ a bezbrehej pomoci politického, policajného a justičného krytia . Tento ich krúžok „šikovných rúk“ v ktorom tí „naši ľudia“ hrajú trojjedinú úlohu scenáristov, režisérov a hlavných postáv pod taktovkou spriaznených oligarchov, sa v tomto pre nás nevydarenom a demoralizujúcom príbehu plného hnusu a pretvárky len predbiehajú navzájom v rivalite, kto má viac a ako k tomu dospel, kde ich krédom, ak by som parafrázoval Voskovca a Wericha, sa stalo – prachy dělaj člověka a tieto svoje statky bránia akýmkoľvek možnými i nemožnými až neuveriteľnými spôsobmi (prominout se dá ledacos, ale když nám sáhnou na majetky, tak to teda ne, pánové – ako vravel komorník Lang (podobnosť so šéfom vojenských tajných či iných vydarených lúmenov je čisto náhodná?...) v nadčasovom diele českej kinematografie s velikánom Werichom – Cisárov pekár, Pekárov cisár), zneužili revolúciu na svoj obraz, neváhali ani na chvíľu sa stať kontrarevolucionármi, v hlavných roliach s otcami národa, neomylnými precedami, podivnými kapitáňmi, nezlomnými haraktermi, s ústredným mottom – do batôžka si nalož pretvárku, lož a faloš ... Umožnili sme im to aj my, možno aj svojou naivitou, že sme sa dostatočne nevysporiadali s vecami a udalosťami rokov minulých. Ako vraví Valér Mikula – čudný to bol boj, keď tí, čo boli za to všetko zodpovední, vyšli z toho s čistým štítom... Posilnilo ich to, otriasli sa a znemorálneli ešte viac. Na druhú, na tretiu, na n-tú ... Vytvorili tu žumpu, zahádzali nás bahnom, utvorili podmienky, kde lož a nenávisť víťazia nad pravdou a láskou, kde našu zástavu revolúcie pošliapali, znehodnotili, zatratili, kde organizovaný zločin vniesli do našich životov...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teraz na námestí „November 89“ Jano Budaj, ikona zmeny a ideálov (spolu s Milanom Kňažkom a ostatnými statočnými a slušnými ľuďmi) nastolil znova požiadavku, že musíme vypustiť tento rybník kalných vôd a vyhádzať bahno. Teda, že sa vlastne musíme vrátiť späť, späť k nastoleniu spravodlivosti, pravdy a k morálke. Lebo, ako už v dávnej minulosti vravel slávny a uznávaný Cicero – načo sú nám zákony, ak nám chýba morálka. A tá sa nám akosi znova vytratila.

Je teda len na nás, či sa k nej chceme vrátiť, či si ju chceme do nášho rebríčka hodnôt znova zaradiť, oprášiť. Či nám na tomto ešte záleží a chceme sa vysporiadať s tým, čo sa tu deje a každodenne pácha. Či ostaneme aj naďalej ľahostajní, apatickí, nevšímaví, či opäť sklopíme uši a stiahneme chvost, či si znova nasadíme dvojitú, pokryteckú tvár nekonfliktného a poslušného občana, tvár dvojitej morálky. Ak áno, tak sa potom nesťažujme a hlavne nečudujme. Lebo okrem toho, že nám ukradli (nielen) spravodlivosť, nám zajtra môžu vziať aj znova slobodu (cenzúru nám už „novou“ koaličnou dohodou včera zaviedli). Len sa potom pýtam, začo a načo sme pred tými 30-timi bojovali a čo sa vlastne ešte musí nedajbože stať, ak dva mladé životy nie sú dostatočným mementom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako vraví Rudo Pado – štrnganím sme zlo nevyhnali. A realita mu dáva, bohužial, za pravdu. Vidíme ako to zlo terazky kope, ako sa snaží ubrániť, keď mu tečie do topánok. Lebo vie, ak terazky prehrá, tak už nepôjde len o fazuľky, o majetky... Ale netreba to vzdávať, verejný tlak a naše každodenné a konkrétne postoje a činy to môžu a raz aj musia zmeniť. Myslím, že sa za ideály novembra oplatí znova bojovať. Je tu šanca. Voľbami môžeme poslať týchto uzurpátorov a kontrarevolucionárov na smetisko dejín (a samozrejme, tých, ktorí si to zaslúžia a bude im dopriate, aj do príslušných zariadení nápravno-výchovného typu). Lebo ak to nespravíme (a spravíme tú istú chybu ako pred 30-timi), neviem, ako sa budeme pozerať do očí našich detí, vnúčat, pravnúčat, ako si to dokážeme obhájiť sami pred sebou. Každý hlas slušného občana vo voľbách môže byť silnou a potrebnou dekontamináciou tohto zhnitého a páchnuceho suterénu a zároveň výťahom na svetlo pravdy, slušnosti, morálky a pokory.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie je to ľahké. Každá revolúcia (a s týmto n-hlavým slovenským drakom zla, pretvárky, farizejstva a amorálnosti zvlášť) totiž vyžaduje odvahu, statočnosť, vytrvalosť, silu a vieru (a možno aj Vieru...)

Tak ako vravel Ľudovít Štúr :

„My dali sme sa do služby ducha, preto musíme prejsť cestu života tŕnistú“

Miroslav Daniš

Miroslav Daniš

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  1 536x

Som Občan. Tak ako každý iný Občan so všetkými občianskymi právami a povinnosťami. Občan, ktorý sa zaujíma o veci verejné, o životné prostredie a ochranu prírody, o kultúru... O všetko to, čo mu nie je ľahostajné. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu