Bol to nádych k slobodnejšiemu životu a pokusu o istý obrodný proces vtedajšieho boľševického nevydareného experimentu. Nebol to síce ešte plný nádych k skutočnej demokracii, bol to ešte len akýsi optimistický nádych k demokratizácii, nádych pod kepienkom socializmu s ľudskou tvárou. Keď vôňa a kvetena Pražskej jari skončili pod pásmi tankov militantnej Brežnevovej armády „spriatelených“ vojsk a akákoľvek nádej na slobodné dýchanie bola zadupaná Husákovým normalizačným procesom, z plných pľúc sme sa reálnej a skutočnej demokracii nežne nadýchli až po dlhých 20-tich rokoch, v novembri 89. O bezbrehý nádych slobody a demokracie nás však čoskoro obral ďalší lupič Mečiar a zase pridusil tento národ. A keď sa nám načas zase podarilo vyhrabať sa z tohto bahna a marazmu, tak éru mečiarizmu plnohodnotne, ba ešte aj s pridanou hodnotou nahradil jeho usilovný žiak Fico. Takáto existencia turbulentného dýchania spôsobila tomuto národu traumu a dýchavičnosť a vyzeralo to, že na dlhú, veľmi dlhú dobu nám bude obsah kyslíka púšťať a určovať sám pán Preceda, podľa toho, ako sa „demokraticky“ rozhodne.
Lenže keď Džina z fľaše vypustili Janko Kuciak a Martinka Kušnírová, ľudia tejto našej krajiny zase pochopili, že život bez kyslíka, bez riadneho, slobodného nádychu je len praobyčajným prežívaním. A tak vyrazili poklop tejto žumpy a vo svojej voľbe slobodne a jasne povedali, čo a ako chcú dýchať. Opäť sa nadýchli slobody a optimizmu.
A tak v marci 2020 opäť do našej krásnej krajiny prišla jar. Tentoraz Slovenská jar. Jar, kde začína znova všetko pučať, zazelenávať sa, rozvoniavať optimizmom a nádejou. A veríme že aj neskôr kvitnúť radosťou, pohodou, spravodlivosťou, pokorou, slušnosťou, morálkou. A že tí, ktorí na to všetko budú terazky dohliadať, nesklamú a ukážu sa ako správni a poctiví gazdovia.
Je len a len na vás (a na nás, ktorí budeme na to dohliadať), ako budete, Vy gazdovia, počas celého vegetačného obdobia i obdobia zberu úrody gazdovať, ako to celé obhospodaríte. Terazky to máte celé vo svojich a len a len vo svojich rukách (ale len a len našou zásluhou), tak to nepokašlite. Pretože terazky už žiadne tanky, ani Soroš či Radičovej vláda vám to nemôžu prekaziť. Pokaziť to, nedajbože, môžete len vy. Tak nesklamte ! My občania sme vám dali dôveru a to rozhodne nie je malá vec. Dôveru v to, že už budeme môcť ozaj slobodne sa nielen nadýchnuť, ale neprerušovane, kontinuitne dýchať čerstvý a slobodný vzduch až do ďalekej jesene nášho života.
Veríme, že nám konečne niekto vráti nádej Modlitby Marty Kubišovej a nezostane len pri nádeji :
Ať mír dál zůstává s touto krajinou.
Zloba, závist, zášt, strach a svár,
ty ať pominou, ať už pominou.
Teď když tvá ztracená vláda věcí tvých
zpět se k tobě navrátí, lide, navrátí.
Lebo ak nie, tak tí „demokrati“ s nedočkavosťou a s tou ich zlobou, závisťou a zášťou stále čakajú a budú vyčkávať v zálohe s funkciami regulátorov množstva a kvality pripúšťaného kyslíku. Ak sklamete, ak zlyháte, tak na zase dlhé obdobie našich malých dejín budeme nielenže zase pridusení a priotrávení, ale celá spoločnosť bude zakontaminovaná. Títo bdelí čakatelia vždy pripravení a ostražití v štartovacích blokoch (ako Lenin či Blaha) oživia a opätovne naštartujú povestný valec zo Zlatej Idky a prevalcujú to tu na sovietsky spôsob zhora dole, odprava doľava. Alebo si budeme zvykať na hnedú „slušivú“ uniformu a zelené manchesterové sako s krížom v klope, ktoré sa stanú neoddeliteľnou súčasťou našej garderóby. Prípadne to bude variant 2 v 1...
(Aj) Preto, aby k tomu nedošlo, s reminiscenciami na minulosť a s jej protagonistami sa treba už raz vysporiadať. Nie pre pomstu, odvetu. Ale pre potvrdenie toho, že tu platia zákony, že sú nastavené pravidlá, ktoré sa nesmú obchádzať. Preto, že skutok sa stal. A preto, aby sa už nestal. Ide len a len o nastolenie spravodlivosti a nainštalovanie konečne už právneho štátu. Nesmieme spraviť znova rovnakú, aj keď „nežnú“ chybu hrubej čiary, ale už konečne vyčistiť tento Audiášiov chliev na slovenský spôsob a deratizovať všetky zložky tohto morálne zdevastovaného a mafiánskymi spôsobmi ovládaného štátu, očistiť skorumpované a prehnité súdnictvo, prokuratúru, políciu... Pretože beztrestnosť dáva nádej všetkým tým Kmotr(ík)om, Dlhým, Širokým, Bystrozrakým a celému tomu ich krúžku „šikovných“ oligarchistických rúk zasahujúcich do našich životov, že tu môžu a budú aj naďalej môcť bez hanby a hany orgasticky prevádzkovať tie svoje bohapusté Trnkobrania a ešte sa nám pritom aj pokrytecky smiať do očí. Poslanie všetkých týchto Kapitáňov, Harakterov, Precedov, Mišelov, Goríl..., ktorí toto celé divadlo pre chudobu inscenovali, na smetisko dejín nestačí. Musí začať platiť, že sme si pred zákonom všetci rovní. Akási len fiktívna politická zodpovednosť nestačí a je k ničomu. Ak my všetci máme aj tú druhú - trestno-právnu, hmotnú a občiansku, tak to musí platiť aj pre nich.
Ale, nezabúdajte, že aj pre vás. Pretože my nezabúdame...
Inak ten odkaz Janka Kuciaka bol nenaplnený a jeho ako i smrť Martinky boli zbytočné...
Dlžíme im to, dlžíme to ich rodičom, príbuzným...
Dlžíme to aj našim deťom, vnúčatám...
Koniec koncov dlžíme to aj samým sebe...
